Irisové čierne kruhy a sklenené fúkané objekty vytvárajú priestorovú obrazovú situáciu v sedemsto ročnom dome polyhistora Samuela Mikovíniho . Jednotlivé vizuálne inštalácie sú tvorené v interakcii a dialógu so špecifickým historickým priestorom. Autor navodzuje atmosféru jednoty, vždy jedinečné a neopakovateľné situácie "hic et nunc". Okolité prostredie ako aj divák sa podieľajú na figuratívnych a figurálnych obrazových vrstvách v rôznych podobách reflexie, obrazov-odrazov na maľovanom povrchu krehkých sklenených objektov. Divák sa stáva ich súčasť, ich performatívnym aktérom a mení abstraktný priestorový obraz na figuratívny.

Palo Macho je slovenský sklársky výtvarník, dizajnér a pedagóg, patriaci k najvýraznejším osobnostiam súčasného sklárskeho umenia. Vo svojej tvorbe prepája maľbu a sklo, pričom využíva médium skla ako nositeľa obrazu a experimentuje s jeho transparentnosťou, vrstvením a priestorovosťou. Vyštudoval Ateliér skla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, absolvoval študijné pobyty vo Francúzsku a jeho diela sú zastúpené vo významných domácich i zahraničných zbierkach. Od roku 2011 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje vedeniu študentov v oblasti sklárskej tvorby a dizajnu. (palomacho.com⁠)

 

Mikovíniho dom

Meštiansky dom na severnej strane štiavnického Trotuára sa začal formovať už v 13. storočí. Počas nasledujúcich storočí prešiel viacerými gotickými, renesančnými a barokovými prestavbami, až získal dnešnú neopakovateľnú podobu. Jedinečnosť a pamiatkovú hodnotu objektu výrazne umocňuje osobnosť Samuela Mikovíniho (1698 – 1750). Tento fenomenálny vzdelanec, polyhistor a vizionár tu žil so svojou rodinou a tvoril projekty, ktoré zásadne ovplyvnili nielen miestny banský región, ale aj celú Habsburskú monarchiu. Mikovíniho záber bol ohromujúci. Pôsobil ako banský inžinier, vodohospodár, kartograf, architekt, matematik, pedagóg i umelec. Témy projektov vnímal ako výzvy, na riešenie ktorých uplatňoval vynaliezavosť a inovatívne prístupy. Mikovíni inicioval aj založenie prvej odbornej banskej školy v monarchii BergSchule (1735) a stal sa jej prvým profesorom. Bol presvedčený, že systematické vzdelávanie odborníkov je základom prosperity banského podnikania. Na najvyššom poschodí dvorového krídla navrhol a viedol prestavbu priestorov pre potreby výučby. Vznikla tu prednášková sála, knižnica aj zázemie pre študentov. Výučba prebiehala počas zimných semestrov a sústreďovala sa najmä na matematiku, geodéziu a kartografiu. Škola bola priamou predchodkyňou slávnej Banskej akadémie. Mikovíniho dom si dodnes zachoval vysokú mieru autenticity. Aj vďaka patine, ktorú získal počas desaťročí hibernácie, má charakter jedinečnej architektonickej kapsuly. Dvorové krídlo je výnimočné nielen pôvodnými historickými konštrukciami, ale aj množstvom zachovaných architektonických detailov. Pre svoju celistvosť, originálne pamiatkové hodnoty a silný príbeh spojený s geniom loci a osobnosťou učenca Samuela Mikovíniho patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam Banskej Štiavnice.

Ing. arch. Iveta Chovanová

Partner inštalácie: OZ Dom Samuela Mikovíniho