Sprievod

Vážnym sprievodom bol Salamander, sprievod s kahancami a fakľami sa konal pri významných príležitostiach akademickej obce. Sprievod prechádzal mestom za tmy, kedy osvetlený prechádzal z jednej strany ulice na druhú a pripomínal tak pohyb salamandry. Kritickým rokom pre sprievody v Štiavnici bol rok 1919. Akadémia bola premiestnená do Maďarska a zanikli aj tradičné remeselné cechy, čím prišlo mesto nielen o akademikov, ale aj bohatý kultúrny život. Zrušené boli aj tradičné fašiangové sprievody organizované cechmi, na ktorých nechýbali i študenti akadémie.

Banskoštiavnický salamander pri príležitosti nového sviatku „Baníckeho dňa“ prvýkrát prešiel ulicami Štiavnice v roku 1934. Vznikol spojením viacerých sprievodov, na ktoré bol mestský život ešte v 19. storočí bohatý. Cieľom bolo povznesenie mesta a snaha o zviditeľnenie baníctva v ťažkom období. Nájdeme v ňom vážny banícky kahancový/fakľový pochod – Salamander, ale aj veselé a ironizujúce prvky študentských sprievodov i masky z pôvodných fašiangových sprievodov. Charakter a obsadenie sprievodu sa vyvíjali a menili. K sprievodu sa pridružili sprievodné podujatia a kultúrny program s jarmokom, čím vzniklo najdôležitejšie podujatie Banskej Štiavnice, Salamandrové dni. Dnes sprievod sprítomňuje najmä obdobie prelomu 19. a 20. stor. zo života akademikov a bohatej minulosti mesta.

Po 2. sv. vojne sa sprievod obnovil v roku 1949. Organizáciu v roku 1951, 1960, 1961, 1964, 1972, 1974, 1978 a 1988 zabezpečovali začiatkom septembra Rudné bane pri príležitosti Dňa baníkov. Pozoruhodný bol Salamander v roku 1964, ktorého sa zúčastnili poslední absolventi akadémie. Ulicou dojato kráčali starí šediví baníci, ktorí spomínali na roky mladosti prežité v Banskej Štiavnici. V roku 1988 sa po desaťročnej prestávke na sprievod prišlo pozrieť okolo 30 000 divákov. Mestské slávnosti Salamandrových dní od roku 1991 organizuje Mesto Banská Štiavnica. Od roku 1998 sú tieto oslavy spojené s celoslovenskými oslavami Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov.

Hlavnou koordinátorkou sprievodu bola Ing. Dalma Štepáneková (1933 - 2019), sprievodu zasvätila tri desaťročia svojho života, vybudovala rozsiahlu šatnicu a zabezpečovala ľudí do sprievodu, hlavne z radov bývalých baníkov a ich rodín. Od roku 2020 a 21, ktoré poznačila pandémia Covid-19, organizovanie sprievodu zabezpečujú Ján Petrík a Iveta Petrikovičová. Dnes tvorí sprievod viac ako 500 postáv. Salamandrové dni sú fascinujúcim vyvrcholením kultúrneho života mesta a sprievod je jedinečným podujatím. Pre svoju jedinečnosť je Banskoštiavnický Salamander aj súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Novinky do sprievodu pribúdajú pomaly, v posledných rokoch bol sprievod obohatený o sv. Barboru a Katarínu, o učenca, poštára, požiarničku, evanjelického kňaza, učiteľky, guvernantku atď., k husárom sa pridali bubeníci, pribudlo veľa postáv mladých dám v rôznych obrazoch, odstránil sa obraz policajtov a handrársky voz sa presunul do obrazu k cigánom, prípadne sa podľa potreby presúvajú obrazy v rámci sprievodu. Postupne vznikajú nové kostýmy a vymieňajú sa staré poškodené. Tak vznikli kostýmy rôznych foriem šašov a klaunov, tureckého sprievodu, cigánov, honosné šaty pre sv. Barboru i Katarínu. Najnovšie sú stredoveké kostýmy pre permoníkov.

Veľká vďaka patrí všetkým organizátorom sprievodu, ich obetavým pomocníkom, sponzorom a predovšetkým účinkujúcim. V sprievode nevystupujú profesionálni herci, ale dobrovoľníci z radov študentov a obyvateľov nielen nášho mesta. Tí obetovali svoj osobný čas a neraz i pohodlie, aby svojou účasťou podporili a zachovali Salamandrový sprievod, ktorý od svojho oživenia v roku 1934 križuje s prestávkami ulice Banskej Štiavnice už úctyhodných 91 rokov. Menovať každého osobitne by zabralo veľa času, keďže len v sprievode je dnes už viac ako 500 účinkujúcich. A bez obetavosti a pracovitosti každého účinkujúceho či pomocníka, by sprievod mesto neprešiel. Keď sa zráta investícia času každého z organizátorov a účastníkov sprievodu, na dvojhodinový sprievod je každoročne vynaložených viac ako 2000 odpracovaných hodín. Ide o mesiace príprav pred Salamandrom a aspoň mesiac práce po sprievode. Už len z tohto dôvodu si musíme existenciu Salamandrového sprievodu vážiť. Organizátori znesú aj konštruktívnu kritiku, omnoho viac však potrebujú a ocenia pomocnú ruku.

O  význame Banskoštiavnického Salamandra hovorí aj skutočnosť, že v roku 2013 bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím sa zaradil medzi národné poklady našej krajiny.