Mystická atmosféra najstaršieho tajchu, Veľká Vodárenská, sa počas Bielej noci umocní prostredníctvom site-specific svetelnej inštalácie nad vodnou hladinou. Svetlo, priestor a voda sa spoja do subtílneho vizuálneho obrazu, ktorý necháva vyniknúť prirodzenú atmosféru tajchu a jeho okolitej krajiny. Po zotmení sa pokojná hladina stáva súčasťou diela. Obklopí nás Žiara z druhého brehu , ktorá sa vznáša nad vodou, odráža sa na povrchu a v tichom dialógu s krajinou vytvára chvíľu medzi realitou a snom. Inštalácia nezasahuje do miesta násilne – skôr odhaľuje jeho tajomstvo, pracuje s tmou, odrazom, vzdialenosťou a prirodzeným pohybom vody a návštevníkov. Veľká vodárenská sa na jednu noc premení na poetický priestor, v ktorom sa hranica medzi krajinou a umeleckým dielom takmer stráca.

BN Label (SK) je neoficiálne zoskupenie umelcov, svetelných dizajnérov, programátorov a grafikov, ktorí sú priamou alebo nepriamou súčasťou slovenskej Bielej noci už od jej prvého ročníka v roku 2010. Vďaka festivalu sa spoznali a zistili, že spoločne dokážu tvoriť výnimočné veci. Hoci každý v tíme pracuje samostatne na vlastných dielach a projektoch, raz ročne spoja tvorivé sily a pripravia pre BN site-specific inštalácie, šité na mieru mestu.

Martin Gabčo so silným zmyslom pre detail, estetikou, precíznosťou a láskou k hudbe využíva audiovizuálne zariadenia ako prostriedok na vytváranie atmosféry a prenos emócií k ľuďom.

 

Tajch Veľká Vodárenská

Veľká Vodárenská patrí k najstarším a najvýznamnejším technickým pamiatkam banskoštiavnického regiónu. Jej história siaha až na začiatok 16. storočia.. Pôvodne slúžila prísne priemyselným účelom – jej voda poháňala mohutné, dvanásť metrov vysoké čerpacie koleso v štôlni Šmintorín. Bezpečnosť hrádze však nebola v začiatkoch stopercentná, o čom svedčia historické záznamy o jej preliatí a následnom pretrhnutí v rokoch 1633 a 1725, po ktorých musela byť hrádza nákladne opravovaná.

Významný zlom nastal v roku 1651, kedy sa tajch začal transformovať na dôležitý rezervoár pitnej vody a kľúčový zdroj pre hasenie požiarov v meste. V 19. storočí z neho vybudovali mestský vodovod, ktorý privádzal vodu až k budove Kammerhofu. Modernú podobu získala Veľká Vodárenská najmä po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1930. Vtedy bola nádrž výrazne zväčšená, odkopali sa brehy do charakteristického tvaru obdĺžnika, ktorý je typický práve pre Veľkú Vodárenskú. Z technického hľadiska je tento tajch unikátny tým, že nemá prirodzený prítok; je napájaný priamo výtokom banských vôd zo štôlne Šobov, ktorá ústí v svahu nad ním.

V 20. storočí sa jej význam pre mesto ešte zvýšil a pod hrádzou bola postavená moderná úpravňa vody. Tajch bol v tomto období oplotený a slúžil výhradne ako strážený zdroj pitnej vody pre obyvateľov. Dramatickú kapitolu dopísal rok 1977, kedy po extrémnych zrážkach hrozilo pretrhnutie hrádze v dôsledku nekontrolovateľného naplnenia nádrže. Vďaka enormnému nasadeniu 200 dobrovoľníkov, ktorí nepretržite odčerpávali vodu a prekopali odpadový jarok, sa podarilo odvrátiť katastrofu, hoci úrady museli preventívne evakuovať 19 rodín. Posledná obnova prebehla v roku 1990, kedy bol z dna odstránený vzácny bronzový výpust z konca 18. storočia. Dnes so svojou 11,8 metra vysokou hrádzou a tyrkysovou vodou ostáva obľúbeným cieľom prechádzok a symbolom geniality starých majstrov.

Ing. Michal Červeň, OZ Štiavnický tajch