Obrazy sprievodu

téma

Vážené osoby študentskej obce

Študentská obec akademikov “Burschenschaft“ sídliaca na Steingrúbni (časť mesta od “nemeckého” Farského kostola až po štôlňu Michal) bola obcou v obci, s vlastnými zákonmi i magistrátom. Žila si vlastným životom, bola súdržná a neváhala kritizovať a žartovať na úkor váženého štiavnického magistrátu a jeho rozhodnutí. Prijatie nového člena do „veľkej obce“ schvaľoval samotný jej richtár. Po nového člena si prišiel pestrý sprievod pozostávajúci z vážených členov obce Steingrube, nechýbali v ňom richtár, magistrát, rabín, kňaz či notár. Tieto a ďalšie postavy nájdeme aj v dnešnom sprievode: komorský gróf rozhadzuje z koča zlaté mince, Bürgermajster sa vezie na somárikovi, trojica sudcov i rabín nesú knihy, kňaz s kalichom a miništranti sa starajú o duchovný život a starý lekár so sestričkou zas o zdravie v študentskej obci.

Čítať viac

O študentskom živote a huncútstve akademikov píše sa v knižke Terézie Vansovej „Paľko Šuška“, jej dej sa odohráva v druhej polovici 19. storočia: „Najmä na fašiangy sa ozývali krivolaké ulice mesta hlukom, spevom a smiechom obecenstva a ulice, lebo ulica mala z toho všetkého najviac pôžitku a zábavy. V tieto rušné dni premávali sa mestom masky vystrojené od výmyslu sveta, vždy však bol v tom nejaký vtip, ktorým bol postihnutý ten i onen, alebo mali byť zosmiešnené aj celé korporácie. Raz si páni akademici dali zhotoviť priliehavé masky rozličných banských a mestských predstavených, nevynímajúc ani komorského grófa, radcov a profesorov, poobliekali sa do celkom takých oblekov, aké mali tí vážni, o atentáte na svoju reputáciu nič netušiaci páni, a potom pochodovali mestom. Jeden z nich si sadol na somára, chrbtom k somárovej hlave, zdvihol somárov chvost a tí druhí pozerali a nazerali s veľkou vážnosťou ta, kam sa ináč nehľadieva.

Tomuto výčinu iste predchádzala nejaká komická udalosť a sám výčin mal zosmiešniť niekoľkých pánov, či od banskej správy, či z radov profesorských, alebo od mesta. Isté je len to, že sa štiavnické obecenstvo znamenite bavilo; najlepšie tí, čo boli tým vyšším kruhom najvzdialenejší. Bolo potom i vyšetrovanie, ale zosmiešnení páni pravdepodobne mali toľko rozumu, že vzali to ako fašiangový žart. Kohože mali trestať? Celú školu, celý zbor? Jednotlivcov nemohli, najviac ak na peňažitú pokutu, a tú previnilci zaplatili; ináč stáli všetci ako reťaz: všetci za jedného, jeden za všetkých.“ - Z diela Terézie Vansovej „Paľko Šuška“, kapitola Štiavnica a jej školy, 1904-1905.