Obrazy sprievodu

Správa o bohatstve ukrytom v horách do dnešnej Štiavnice lákala baníkov celé stáročia. Najprv hľadali bohaté žily na povrchu, neskôr bane razili stále hlbšie a hlbšie len za pomoci kladivka a želiezka. V baniach nepracovali len baníci slovenskí (vtedy uhorskí), povolaní boli viackrát skúsení baníci z dnešného Nemecka a pracovať sem prišli aj baníci z Kutnej Hory.

V predstavách baníkov boli štiavnické hlbiny obývané malými bradatými bytosťami, pemoníkmi. Mali ich v úcte, aj sa báli. Mohli totiž baníkom pomáhať i škodiť, pokiaľ sa v bani správali neprístojne.

Život mali baníci ťažký, tmavý a nebezpečný, slnka si veru málo užili. Viera bola pre nich dôležitá a ochranu hľadali aj u svätcov, ktorým zasväcovali aj štôlne. Nad baníkmi držala ochrannú ruku aj svätá Barbora, ktorá sa podľa legendy pred svojim rozhnevaným pohanským otcom ukryla do skaly, ktorá sa pred ňou zázračne otvorila. Nakoniec ju však chytili, súdili, mučili a popravili sťatím. Stala sa mučeníčkou a ochrankyňou povolaní, pri ktorých hrozí riziko náhlej a násilnej smrti.