Obrazy sprievodu

Kým v roľníckych obciach okolo Štiavnice si hospodári veľa výrobkov zhotovovali sami, v banských mestách sa remeselníci a živnostníci špecializovali, uspokojovali potreby banskej výroby, ťažko pracujúcich baníkov a ich rodín. Vznikli tu cechy združujúce remeselníkov a živnostníkov. Chránili záujmy svojich členov, dozerali na spôsob výroby, kvalitu i ceny. Členstvo v cechoch bolo povinné a nikto, kto nebol ich členom, nesmel remeslo vykonávať.

Remeselníci v sprievode sú úzko spätí s baníctvom. Máme tu tesárov, kováčov, údržbárov i elektrikárov s náradím v monterkách typických pre 20. storočie. Dovtedy sa v baniach a podnikoch pracovalo v bežnom starom oblečení mestského typu, ktoré sa postupne nahradilo uniformitou pracovných odevov. Medzi živnostníkmi nájdeme kuchárky, pekárky, cukrárky, holiča, krčmára s krčmárkou, drotára, mäsiara i kominára, ktorý ako sa vraví, nosí šťastie. Všetci si nesú pre svoje povolanie typické pomôcky či výrobky – kôš s chlebmi, tortu, varechy, ostrú britvu, fľašu koňaku, krošňu s materiálom, mäsiarsky nôž či kominársku štetku s rebríkom. S remeselníkmi, živnostníkmi a obchodníkmi sa Štiavničania stretávali v bežnom živote i na jarmokoch na Námestí sv. Trojice či v Starom zámku.